Prečo je asistovaná samovražda trestná???

Kto iného pohne k samovražde alebo inému k samovražde pomáha, ak došlo aspoň k pokusu o samovraždu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(§ 154, odsek 1 Trestného zákona)

Chcem písať o nezmyselnosti, nemorálnosti a krutosti horeuvedeného ustanovenia. 

Totiž pre seba nevidím iné riešenie, ako asistovanú samovraždu. Som príliš zbabelý na to, aby som samovraždu spáchal sám. Ale žiť tiež nedokážem. 

Som uväznený vo väzení s názvom Život. A nechápem, prečo. Čo také hrozné som vykonal? Kde nájdem rozsudok s odôvodnením? 

Vraj život je dar. Veriaci by mohli povedať, že je to dar od Boha. V poriadku, ale ako tento dar môžem vrátiť, ak oň nemám záujem? Aha, nemôžem. Ale potom to nie je dar, ale bremeno, povinnosť. Darujem AIDS, pásomnicu, bombu, počítačový vírus, rádioaktívny odpad. Pekné dary, však? 

Vraj utrpenie je cnosť. Ježiš trpel na kríži, a podobne. (Tvárme sa, že nevidíme perverzný masochizmus takéhoto postoja. Alebo sadizmus, ak je to smerované na iných ľudí - trpte, budete cnostní.) Ale ja nemám záujem o túto cnosť. Musím byť cnostný aj proti svojej vôli? Veď to je absurdné. 

Ublíži niekomu moja smrť? Mne nie, ja si ju želám. Niekomu bude za mnou ľúto? Áno, je to možné. (Aj keď v mojom prípade by sa počet takých ľudí dal spočítať na prstoch najviac dvoch rúk, možno aj jedna by stačila. Čo je mimochodom jeden z dôvodov, prečo chcem zomrieť.) Ale majú títo ľudia právo rozkázať mi, aby som žil? Žil a trpel? Oni za mňa trpieť nebudú. Vraj je sebecké spáchať samovraždu. Nuž, áno, myslím tým iba na seba. Ale ako pomenujeme, keď ma niekto núti žiť? Aj to môže byť sebecké, ak mu moja existencia prináša radosť. Alebo sa jednoducho hrá na spasiteľa. Chce ma zachrániť, pomôcť mi. A čo je to za pomoc, keď jej dôsledkom je predĺženie môjho utrpenia? To nie je pomoc, to je čistý sadizmus, trápne maskovaný dobrými úmyslami.

Chcete ma chrániť? Pred kým, predo mnou? A načo, aký je cieľ tejto "ochrany"? Predĺžiť môj nezmyselný život, moje trápenie?

Je to nesprávne rozhodnutie, ktoré by som ľutoval? Alebo z druhej strany: ak samovraždu nespácham, budem o niekoľko rokov rád, že som to neurobil? Keď budem mŕtvy, tak nebudem nič ľutovať. A žiadne "keby" ma nezaujíma, ani nemá zmysel. Možno by sa mi zlepšil život, zmenil by som názor a nechcel viac zomrieť. (A možno Hitler dostane Nobelovu cenu mieru.) Lenže ja nemám chuť a náladu čakať na výhru v takejto lotérii. Nemám záujem kúpiť si tento žreb, lebo by som zaň zaplatil vlastným trápením.

Čo môžem urobiť, aby som sa vykúpiť z tohoto väzenia s názvom Život? Koľko peňazí musím prispieť na charitu? Darujem svoje orgány na transplantáciu. (Pečeň mám celkom zachovalú, nepijem. Srdce by tiež mohlo byť v dobrom stave, mám menej ako 30 rokov.)  Smiem za tejto podmienky zomrieť? Aha, chápem, to nejde. Niekomu by som pomohol a aj moje utrpenie by sa skončilo. Treba urobiť všetko preto, aby sa tak nestalo, aby moje utrpenie pokračovalo, aby potenciálni príjemcovia moje orgány nedostali. 

Aký cieľ sledujem týmto textom?

Jediný: zrušenie § 154 Trestného zákona. Úplnú legalizáciu asistovanej samovraždy. Bez zbytočných podmienok: nech sa nevyžaduje nevyliečiteľná choroba, ani neznesiteľné utrpenie. Nech je možné pomôcť človeku, ktorý naozaj chce ukončiť svoj život. Nech sa rešpektuje slobodná voľba človeka, aj keď nie je schopný ju sám naplniť. (V mojom prípade je prekážkou len strach a zbabelosť, v iných prípadoch sa môže jednať o človeka bezvládneho, ochrnutého, fyzicky neschopného ukončiť svoj život.) 

Iste, dá sa to zneužiť. Takisto aj oheň, nôž alebo moc sa dajú zneužiť. Zakážeme preto varenie, nože a výkon moci, čiže štát? (A ak zakážeme moc, ak zakážeme štát, ako bez moci zakážeme čokoľvek?) Dúfam, že to je absurdná predstava. Za rovnako absurdný považujem zákaz asistovanej samovraždy. Ak niečo môže byť prospešné aj škodlivé, tak to netreba zakazovať. Treba brániť škodlivým účinkom, kontrolovať. V prípade asistovanej samovraždy nech na to dohliadajú psychológovia, psychiatri. Nech sa od záujemcu vyžadujú aspoň dve žiadosti s istým časovým odstupom, aby bolo isté, že záujemcova vôľa zomrieť nie je len krátkodobá. Nemusí byť asistovaná samovražda ľahká a rýchla, ale nech tu taká možnosť existuje.

Nežiadam súcit z iného dôvodu ako z toho, že mi nikto nesmie pomôcť zomrieť. Neprosím o inú pomoc, ako pomoc pri bezbolestnej samovražde. Nikto nemá povinnosť pomôcť mi pri tom. Ale neprenasledujte, nesúďte a neväznite nikoho, kto mi pri tom pomôže. Taký človek nikomu neublíži, a mne pomôže, ukončí moje trápenie. 


Naozaj žiadam tak veľa? Chcem len, aby sa štát a spoločnosť zbytočne nemiešali do asistovanej samovraždy. (Azda s výnimkou vyššie spomenutej kontroly.) Toto je veľa? Porovnajme: V práci od vás žiadajú, aby ste 8 hodín denne pracovali. Žobráci od vás chcú peniaze za nič. Lekári žiadajú zvýšenie platov o 300 eur. Štát nielen žiada, ale si aj berie vyše polovicu superhrubej mzdy. (Rátam tam daň z príjmu, DPH aj všetky odvody.) A ja žiadam len pokoj, nezasahovanie, a ešte aj ponúkam môj majetok (niekoľko tisíc eur) a moje orgány. Ja viem, je to odo mňa nehorázne, prepáčte.